Bol som neveriaci a Boh sa dotkol môjho srdca, skrze Pannu Máriu
"Ohľadom útokov o Medžugorie. Poznáte kňaza o. Dominika Chmielewského? Bol karatista - číslo jedna v Poľsku. Počas zjavenia Panny Márie v Medžugorii zažil objatie a lásku Panny Márie. Zanechal karate a stal sa kňazom. Viď. jeho svedectvá (kniha Kecharitomene).A mnohí iný zažili dotyk neba a svoje obrátenie v Medžugorii. Mnohí sa stali kňazmi.
Nerád hovorím o svojom dotyku v Medžugorii, ale po narážkach na Medžugorie musím. Nemám sa čím chváliť som nehodný hriešnik a to čo som zažil, je len Božia milosť. Ja nie som hoden toho čo som zažil a nechcem, aby si niekto myslel, že sa chcem niečím pýšiť. Ale ak to môže otvoriť oči aspoň niekomu kto súdi Medžugorie , tak musím.
Pane odpusť a neber to ako moju pýchu, ale svedectvo o tvojej láske k hriešnikovi, ako som ja. Buď mne hriešnemu milosrdný.
Dva dni pred odchodom z Medžugoria sme si urobili generálnu spoveď. Vyznal som všetky svoje hriechy, od svojho narodenia. Na druhý deň sme mali ráno Slovenskú svätú omšu a volali ma miništrovať. Stál som pri oltári a cítil som sa nehodným byť tak blízko Ježiša. Keď kňaz premieňal oblátku na Ježišovo telo a ja som kľačal pri oltári, zostúpilo na mňa veľké teplo. Ježiš sa neobmedzil len na oltár, ale svojou láskou zostúpil aj do môjho srdca. Po obede sme išli znovu na Podbrdo. Tento raz som sa nevyzul. Pri soche Panny Márii som si kľakol a prosil som ju o pomoc, aby ma vyslobodila od útokov zlého. Naplnilo ma veľké teplo, a len ťažko som lapal po dychu. Zľakol som sa a utekal som hľadať pomoc ku krížu, ktorý stojí povyše sochy. Padol som ako bez seba pod kríž a veľmi som plakal. Prišla ku mne moja manželka. Hodil som k nej a plakal som ako malý chlapec. Bolo mi jedno, že je tam veľa ľudí, nedalo sa to zastaviť. Ešte niektorí tam vtedy začali plakať po dotyku našej nebeskej mamičky Márie. A tiež náš kňaz ktorý tam bol s nami. Zišli sme dolu k modrému krížu. Po chvíľky som počul vo svojom srdci hlas:,, Kľakni si dieťa moje". Ja som namietal. Bolo po daždi a skaly tam boli zablatené takou červenou hlinou. No ten hlas mi povedal: ,,Neboj sa dieťa moje a dôveruj mi." . A tak som si kľakol. Naplnilo ma veľké teplo a celý som horel. Tu kňaz povedal, že odchádzame na svätú omšu. Bál som sa, že ma tam nechajú a tak som vyskočil. No cítil som sa ako v bezváhovom stave, naplnený ľahkosťou. Pozrel som na kolená s obavou, že budú zablatené, ale kolená som mal úplne čisté. Zdenka sa ma pýta: ,,Čo je s tebou, si nejaký iný.“ Prežíval som niečo, čo neviem opísať. Po večernej svätej omši mala byť adorácia a tak sme sa išli von napiť. Bál som sa aj priblížiť k soche Panny Márie. Bál som sa tých milostí. Vrátil som sa do kostola a pocítil som nádhernú vôňu kvetov. Táto vôňa je však úplne iná, ako keď nepochádza z tohto sveta. Počas doby, keď sme boli v Medžugori, bolo ju cítiť viackrát a pocítila ju asi polovica ľudí z autobusu. Sadol som si do lavice. Naplnilo ma veľké teplo a ja som padol dozadu. Visel som prevesený cez lavice, ako by mi niekto uviazal na ruky, nohy a hlavu vrecká s cementom. To teplo bolo také veľké, že som si chcel roztrhnúť košeľu, ale nemohol som sa pohnúť. Prežíval som veľkú lásku Panny Márie. Ak by to Boh nekontroloval, neprežil by som to teplo. Tiekli mi slzy a nahlas som kričal“ Mamička, Mária mamička moja.“ Manželka do mňa začala búchať, aby som prestal, že sa na mňa všetci pozerajú. No nedalo sa to zastaviť. Mňa, hriešneho človeka, plného neprávosti a hriechu naplnila láska Panny Márie..
Na druhé ráno pred odchodom domov sme mali malú svätú omšu. Hneď od začiatku bola prítomná Panna Mária so svojou prekrásnou vôňou. Prosil som ju. Mária, mamička, daj už niečo aj druhým. Nasadli sme do autobusu, všetci sa začali rozprávať. Zrazu som počul vo svojom srdci hlas: ,,Modli sa dieťa moje." A tak som zobral ruženec a začal som sa modliť. Autobus naplnila prekrásna vôňa. Panna Mária mi tým chcela povedať: ,,Keď sa modlite ruženec, ja som blízko pri vás.“
facebook.com/groups/733593750014183/?locale=sk_SK