Mons. A. Imrich odvážne o blude genderideológie: Nikdy nebude pravdou, že spoločenstvo dvoch mužov je to isté, ako spoločenstvo muža a ženy. Príroda rozhoduje, že nositeľom plodnosti je len spoločenstvo muža a ženy a prírode nerozkážeš!
Mons. A. Imrich odvážne o blude genderideológie: Nikdy nebude pravdou, že spoločenstvo dvoch mužov je to isté, ako spoločenstvo muža a ženy. Príroda rozhoduje, že nositeľom plodnosti je len spoločenstvo muža a ženy a prírode nerozkážeš!„Za čias komunizmu sa uplatňovala štátna marxistická doktrína stalinského typu, ktorá bola nepravdivá, preto nespravodlivá. Táto štátna doktrína padla. Vystriedala ju však iná doktrína, ktorá je rovnako nepravdivá. Sama sa nedeklaruje ako marxistická, ale má niektoré marxistické znaky, predovšetkým ak ide o postoj ku kresťanským princípom. Tie tvrdo odmieta! Prevzala nové metódy a zasahuje oveľa hlbšie do života jednotlivca i celej spoločnosti. Nešíri sa cestou diktatúry proletariátu, ale šíri sa rozvracaním kresťanskej i prirodzenej morálky“.
Človek poznačený pýchou sa o to neustále pokúša. A pokúšajú sa o to nielen jednotlivci, ale celé inštitúcie, ba dokonca aj vlády jednotlivých krajín. Pokúšajú sa oddeliť život od pravdy a nastoliť život v blude. Zažili sme to aj v časoch komunistickej diktatúry. Štátna doktrína, ktorá určovala spôsob verejného života, bola nepravdivá. S istotou hlásala, že Boha nieto. Nastoľovala triedny boj a vytváranie beztriednej spoločnosti a mnoho ďalších neuvážených nariadení, ktoré boli v konflikte s pravdou.
Touto doktrínou bola presiaknutá legislatíva, všetky štátne inštitúcie, armáda, polícia, školy. Rešpektovali ju novinári, umelci, jedným slovom všetci. Držali ju pri živote mocenské štátne sily. Všetci vedeli, že je to doktrína nepravdivá, preto je nezmyselná a nespravodlivá, ale tvárili sme sa tak, ako keby išlo o doktrínu pravdivú. Ňou sme mali zviazané ani nie tak ruky a nohy, ale skôr prejavy nášho srdca a našej mysle.
Kto sa prejavil slobodne a dal najavo, že tú doktrínu považuje za nerozumnú, niesol za to nejaké následky. Začal byť podozrivý a preto aj sledovaný. Niekto prišiel o prácu, iný bol preradený na iné pracovné miesto. Táto spoločenská atmosféra všetko udúšala, prípadne deformovala. Udúšala sa kultúra, školstvo, veda, ekonomika a deformovala sa morálka. Bolo nám ľúto, že zakrpatievame. Napriek uvedenej atmosfére sa v spoločnosti predsa našli oázy pravdy. Tou oázou pravdy bola rodina. Rodina usporiadaná, rodina zdravá, zakorenená v Bohu a jeho zákone. A také rodiny boli a v nich sa žilo pravdivo. V rodine sa vydávalo pravdivé svedectvo o Bohu, o človeku, o hriechu, o večnom živote, o živote podľa Desatora a Evanjelia.
Na živote rodičov sme videli, že Pána Boha berú vážne, že vážne berú Desatoro. Na vlastnej skúsenosti sme vnímali, že Boh je pre našich rodičov ktosi vznešený a veľmi dôležitý. A my sme jednoducho cítili, že to, čo sa žije v rodine je pravda a to, čo nám hovorili v tejto veci učitelia a úrady, sme brali ako akési nedorozumenie.
Naši rodičia pritom prejavili veľké umenie, keď nás presvedčili, že jestvuje Boh a pritom dokázali v nás uchrániť úctu k učiteľovi, ktorý hovoril opak. My sme nosili v srdci úctu k pedagógom. Bolo to pre naše dobro, lebo tí učitelia napriek všetkému nám poskytli veľa dobra v oblasti poznania a cenné usmernenia v oblasti správania a zmyslu pre poriadok.
Nepravda a blud tohto sveta sa mnohorakým spôsobom vtierali aj do života rodiny. Preto boli aj rozhárané a rozbité rodiny. V rozháraných rodinách sa nežije podľa pravdy a tam je život pre mnohých členov rodiny utrpením. Tam život neprekvitá! Napriek všetkému sa Boh stará, aby sa vždy našli také rodiny, ktoré budú usporiadané a budú oázami pravdy. Pravdy, ktorá bude svietiť ostatnému svetu a posväcovať ho.
Ako som na začiatku spomenul, v našej krajine počas komunizmu, keď platila diktatúra proletariátu sa zdalo, že táto marxistická diktatúra zlikviduje pravdivý život a zdalo sa, že je len otázka času, kedy zanikne život podľa viery a podľa pravdy. Nestalo sa! Všetko zachránili zdravé rodiny, ktoré boli ostrovčekmi pravdy.
Milí mariánski ctitelia! V knihe Genezis čítame toto: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im. Ploďte a množte sa, naplňte zem, podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“ (Gn 1, 27-28).
Toto je dejinami odskúšaná pravda o človeku, o rodine a o prírode. Dejinami odskúšaná pravda, ako muža a ženu ich stvoril. Len oni spolu, muž a žena dostali dar plodnosti. Muž a žena je také spoločenstvo, že nijaké iné sa mu nevyrovná. Jeden Adam dostal jednu Evu a jedna Eva dostala jedného Adama. A len oni ako Adam a Eva, teda ako muž a žena, sú schopní zachovať ľudský rod.
Dnešná doba sa nesmierne snaží odkloniť sa od tejto pravdy a preto začína žiť v blude. Aj keby tie najvznešenejšie parlamenty sveta odhlasovali, že zo spoločenstva dvoch mužov, či dvoch žien možno vytvoriť plnohodnotné manželstvo, nikdy to pravda nebude.
Spomenul som, ako sa za čias komunizmu uplatňovala štátna marxistická doktrína stalinského typu, ktorá bola nepravdivá, preto nespravodlivá. Táto štátna doktrína padla. Vystriedala ju však iná doktrína, ktorá je rovnako nepravdivá. Sama sa nedeklaruje ako marxistická, ale má niektoré marxistické znaky, predovšetkým ak ide o postoj ku kresťanským princípom. Tie tvrdo odmieta!
Prevzala nové metódy a zasahuje oveľa hlbšie do života jednotlivca i celej spoločnosti. Nešíri sa cestou diktatúry proletariátu, ale šíri sa rozvracaním kresťanskej i prirodzenej morálky. Využíva živelnú silu ľudskej náklonnosti do hriechu a silu nezriadenej túžby po rozkoši. Pod rúškom práva na slobodu odstraňuje všetky doteraz zaužívané morálne zásady, hlavne zásady Desatora, aj prirodzenej morálky.
Tento trend vytvoril genderideológiu a nevieme, kde bude dno tejto deštrukcie
Jej ovocie prichádzalo postupne, najprv obnažovanie, potom manželské nevery, manželské rozvody, potraty, propagácia homosexuality. Toto sa začalo považovať za čosi prirodzené a nie je to pravda, je to blud! Tento trend vytvoril genderideológiu a nevieme, kde bude dno tejto deštrukcie. To nové učenie momentálne nie je štátnou ideológiou, ale tak sa zakorenilo do myslenia a do života ľudí, že sa stáva verejnou spoločenskou doktrínou, ktorá ako rozvodnená rieka zatápa všetko a presakuje všetko. Táto doktrína sa zmocnila žurnalistiky, filmu, divadla, presakuje do školstva i do štátnych úradov, jednoducho všade. A zdá sa, že je len otázkou času, kedy sa u nás zmocní legislatívy, a stane sa štátnou ideológiou.
Táto genderideológia ponúka nový pohľad na muža, na ženu, na rodinu. Tento nový pohľad je však nepravdivý, preto iluzórny a vedie mnoho krát k bezradnosti. Tvrdiť, že je možné plnohodnotné manželstvo dvoch mužov, či dvoch žien, je nepravda. Že ide o nepravdu, to netreba dokazovať, to každý rozumný človek dobrej vôle uznáva! Nikdy nebude pravdou, že spoločenstvo dvoch mužov je to isté, ako spoločenstvo muža a ženy. Príroda rozhoduje, že nositeľom plodnosti je len spoločenstvo muža a ženy a prírode nerozkážeš! A je nepochopiteľné, že túto pravdu bez mihnutia oka, tvrdia mnohé verejné inštitúcie. Tí, čo žiadajú od nás, aby sme tomu uverili a uznali to, nás prinajmenšom považujú za otupených zaostalcov. A veľmi nás tým ponižujú.
Kde to žijeme, že tento blud je vysokých svetových spoločenských kruhoch akceptovaný ako pravda? Ako veľmi ponižujeme sami seba, ak si túto nepravdu osvojíme a ju propagujeme. Tak, ako v minulosti aj dnes v mori bludu existujú ostrovčeky pravdy. A tými oázami pravdy je zase len rodina, usporiadaná rodina. Možno ich je málo, ale sú a budú! A môžeme dodať, že ich nezničí ani genderideológia. Nezničí, ale dokáže ich veľmi poškodiť a zmrzačiť. A toto sa dnes deje!
Usporiadaná rodina je miestom pravdy, lásky a bezpečia a preto je miestom prekvitajúceho života. V rodine manžel pravdivo pochopí hodnotu muža a hodnotu i užitočnosť obetavého otca. V rodine žena pochopí hodnotu ženy, hodnotu a nenahraditeľnosť milujúcej matky. Tam deti zažijú, čo znamená mať obetavých a milujúcich rodičov a dobroprajných bratov a sestry. Tam zažijú pocit bezpečia a z toho plynúceho šťastia. Každý člen rodiny pocíti svoju hodnotu, pocíti, že je užitočný, že je milovaný, pocíti, že má koho milovať a dôverovať mu.
V tejto atmosfére lásky a dôvery rodičia dokážu vydávať účinné svedectvo o Bohu a o jeho dobrote, aby vo svetle viery deťom pomohli nájsť zmysel života a zmysel všetkého, čo život prináša. Toto dokáže poskytnúť usporiadaná rodina aj v dnešnom pomýlenom svete, lebo ona je nositeľkou pravdy. Je nositeľkou pravdy prirodzenej a kresťanská rodina aj Bohom zjavenej pravdy.
Milí mužovia a ženy, mládenci a dievčatá, uvedomte si, že ste dostali od Boha množstvo darov a schopností, aby ste takéto usporiadané rodiny vytvárali. Skutočne máte na to! Z vašej strany je potrebná iba dobrá vôľa.
Naša Nebeská Matka, Panna Mária svetu darovala Ježiša Krista, ktorý je pravdou a životom. Vytvorením usporiadaných rodín obeta Ježiša Krista a jeho nebeskej Matky nebola zbytočná, lebo v takých rodinách sa zachová pravda a bude prekvitať aj život. Život nielen pozemský, ale aj život viery, ktorý je predpokladom večného života, amen.
Pripravil: Anton Čulen
Odvážna homília emeritného biskupa Mons. A. Imricha na Mariánskej hore v Levoči
alianciazanedelu.sk/archiv/20043